Som dospelá. Podľa zákona čosi už vyše dvoch rokov. A okrem toho, že sa môžem podielať na riadení tohto štátu, svojho života a auta, mi to nič nedalo. Skoro dva roky žijem sakramentsky ďaleko od všetkého, čo reprezentovalo môj život. Ďaleko od domova, ďaleko od mojej mäkkulinkej postielky, ďaleko od mojej famílie, ďaleko od mojich milovaných holiek, ďaleko od krásnych miest, ďaleko od žiaru.
Jasné je to fajn. Už som úplne zodpovedná sama za seba. Napríklad keď sa mi nechce ísť do obchodu tak nejdem... A na druhý deň hladujem. Nemusím domov chodiť posledným autobusom o desiatej, môžem sa zabávať dlhšie. Som si strojcom vlastného šťastia.
Na druhú stranu mi chýba ten starý život. Nič by som nemusela, ledaže upratovať a učiť sa. Nemusela by som sa starať o to ako prežijem do konca mesiaca, nemusela by som prať... Doma by bolo vždy navarené, sem tam napečené. Všetko by bolo fajn.
Ale ja som dospelá. Študujem. Žijem ďaleko od všetkého, čo bolo. Každý deň žijem iný sen. Niekedy je to horor, niekedy len nočná mora, inokedy complete happiness. Záleží len a len na mne. JA som si pánom. Idem žiť tak, ako chcem. A tak to bude! Kým neumriem...
Dospelosť [undomielka]
18.03.2011 22:34:59
každé decko po nej túži a väčšina dospelákov ju nechce...
Komentáre
:)
HI
Good luck